ANAMNÉZA

• Rozhovor s pacientom.

FYZIKÁLNE VYŠETRENIE
Nasleduje po odobratí anamnézy. Pacient by mal považovať za samozrejmé, že pri ňom bude obnažený. Nikdy sa to však nerealizuje spôsobom "od hlavy po päty" a v žiadnom prípade to nie je potrebné u každého pacienta. Fyzikálne vyšetrenie hematológom sa v podstate nelíši od interného fyzikálneho vyšetrenia, len sa pri ňom venuje väčšia pozornosť orgánom dutiny brušnej. To však neznamená, že pacienta nie je potrebné vyšetriť celého. Len tak sa dajú komplexne vyšetriť všetky orgány a aj zdanlivo nepodstatné maličkosti môžu lekára priviesť k správnej diagnóze. Teraz si rozoberieme vyšetrovacie postupy pri fyzikálnom vyšetrení podrobnejšie.

• Pohľad - Lekár už pri Vašom vstupe do ambulancie aspoň jedným okom určite sleduje Vašu mimiku, gestikuláciu, reč tela a Váš celkový vzhľad. Už prvý kontakt skúsenému lekárovi veľa napovie, ako sa pacientovi správať a čo si má všímať, aby dospel k správnej diagnóze. Najdôležitejšia časť tohto fyzikálneho vyšetrenia je pozorovanie kože (môže byť bledá pri málokrvnosti alebo žltá pri žltačke, môžu byť na nej aj iné farebné zmeny, ktoré si pacient ani nemusí všimnúť), očí (bledé alebo žlté spojovky alebo očné bielka), ústnej dutiny (zmeny na slizniciach, zápach prípadne vôňa z úst). Na krku si všíma najmä pulzáciu tepien a štítnu žľazu. Na hrudníku sú to dýchacie pohyby, zmeny tvaru hrudníka a chrbtice a prsníky (aj prsníky u mužov môžu byť pri niektorých ochoreniach zmenené, pri chorobách pečene sú často zdurené). Brucho je dôležitejšou časťou ľudského tela, na ktorej pohľadom skúma pohyby brušnej steny, jej vyklenutia, prípadne prietrže a pod. V slabinách si všíma najmä lymfatické uzliny (tie sa však dajú lepšie vyšetriť pohmatom). Na končatinách pozoruje najmä zmeny tvaru, opuchy a vystúpené žily (varixy).

• Posluch - na tento úkon sa spravidla používa fonendoskop, čo je špeciálny nástroj, ktorý dokáže zosilniť dýchacie šelesty a iné zvuky (napr. srdcové ozvy) tak, aby ich lekár mohol počuť a vyhodnotiť. Na krku sa môžu počúvať zvuky vychádzajúce z priedušnice a veľkých krčných tepien. Na hrudníku je podstatnou súčasťou posluchu počúvanie pľúc a srdca (rytmu a oziev, prípadne ich šelestov). Na bruchu sú to pohyby čriev (pri črevnej nepriechodnosti je nad bruchom "hrobové ticho"). V slabinách sa tiež môžu počuť zvuky z veľkých ciev.

• Pohmat - Na krku sa vyhmatávajú najmä lymfatické uzliny, veľké cievy a štítna žľaza. Na hrudníku (resp. v podpazuší sú to najmä lymfatické uzliny, prípadne zmeny v prsníkoch. Bruchu pri pohmate venuje najväčšiu pozornosť. Vyhmatáva bolestivé miesta, zdureniny v stene brušnej alebo v brušnej dutiny, hranice orgánov prípadne pulzáciu veľkých ciev. V slabinách a na končatinách sa pohmatom vyšetrujú najmä lymfatické uzliny a pulzácia ciev.

• Poklop - Na poklop sa pravidla používa ako podložka tretí prst ľavej ruky, ktorý sa priloží na vyšetrované miesto a lekár naň klepe tretím prstom pravej ruky. Hlava sa vyšetruje ľahkým poklopom bruškami prstov ruky. Na krku sa poklopom môže vyšetrovať krčná chrbtica. Na hrudníku sú to hranice orgánov, ale najmä hranice pľúcneho výpotku. Na bruchu podobne najmä hranice orgánov, ohraničenie bolestivého alebo zdureného miesta a zisťovanie výpotku (ascitu). Na končatinách sa poklopom môžu vyšetrovať kĺby alebo dlhé kosti.Po skončení fyzikálneho vyšetrenia je vhodné, ak pacient nechá lekára pár minút uvažovať a svoje prípadné otázky si nechá na čas, keď skončí zápis vyšetrenia. Skúsený lekár na svoju úvahu o diagnóze nepotrebuje veľa času a spravidla o nej intenzívne premýšľa už počas zápisu anamnézy a fyzikálneho nálezu.

Potom by malo nasledovať poučenie pacienta o tom, čo lekár vyšetrením, zistil a aký postup navrhuje. Jeho návrhy na ďalšie vyšetrenia by mal pacient komentovať a buď s nimi súhlasiť alebo nie. Ak nesúhlasí, lekár mu spravidla navrhne aj ďalšie riešenia. Ak však nesúhlasí ani s nimi, má lekár skutočne ťažkú úlohu. Môže sa pokúsiť pacienta liečiť "naslepo", teda bez ďalších doplňujúcich tzv. laboratórnych a pomocných vyšetrení. Tu by však mal poučiť pacienta, že odmietaním spolupráce na ďalšom vyšetrovacom postupe nielen že sťažuje lekárovi prácu, ale preberá aj čiastočnú zodpovednosť za svoj zdravotný stav. V obzvlášť závažných prípadoch je dobré, ak si lekár nesúhlas s navrhovanými vyšetreniami nechá od pacienta podpísať. Pacient podľa nových zdravotníckych zákonov, platných v SR od januára 2005 musí dať lekárovi písomný súhlas ku každému zdravotníckemu výkonu (tzv. informovaný súhlas).

Po absolvovaní príslušných vyšetrení nasleduje poučenie o životospráve, predpísaných liekoch a prípadnej nasledujúcej kontrole.

LABORATÓRNE VYŠETRENIA

• Spočívajú v odbere krvi, moča a iných špecializovaných odberoch.